Hra je tá najprirodzenejšia súčasť ľudského života už od nášho narodenia. S hrou sa stretnete tam, kde sú deti bohaté a majú hračky, na aké si len pomyslia, ale i tam, kde si musia vystačiť len s kamienkami na ulici. V čom deti hra rozvíja a s akými druhmi hier sa u nich môžeme stretnúť?
Hra ako najprirodzenejšia súčasť je prítomná v živote každého človeka i celého ľudstva od začiatku dejín. Ľudia sa hrali už v praveku, hrali sa v antike aj v stredoveku a hrajú sa i dnes. To, že hra je zábava, je len pohľad nás, dospelých, pretože my chodíme do práce a detskú hru vnímame ako vyplnenie voľného času. Nie je to však tak. Hra je pre deti najdôležitejšia činnosť, prostredníctvom nej spoznávajú svet, ľudí okolo seba, učia sa, čo je dobré, čo zlé, je to jedna z najdôležitejších potrieb dieťaťa, okrem potreby lásky, bezpečia a istoty.
Pri hre ľudský organizmus zaznamenáva všetky vplyvy, ktoré naň pôsobia a tieto vplyvy využíva vo svojom ďalšom vývoji. Zážitok z hry tým predstavuje skúsenosti z „neskutočného“ a tieto skúsenosti si prenáša človek do toho skutočného. Napríklad dieťa sa učí v hre aj prehrávať a tým sa pripravuje na možné neúspechy v skutočnom živote.
V hre ako spontánnej činnosti si môžeme vyskúšať riešenie úloh skutočného života a tým hra plní svoju psychologickú funkciu:
spoznávame a učíme sa zvládať svoje pocity a emócie,
rozvíjame si fantáziu, predstavivosť a tvorivosť,
rozvíjame svoju vôľu, odvahu, vytrvalosť,
rozvíjame schopnosť cítiť a pracovať s ostatnými ľuďmi.
Hra však svojím pôsobením plní aj svoju spoločenskú funkciu:
vytvára sociálne vzťahy medzi ľuďmi,
dáva možnosť prejaviť sa a sebarealizovať,
pomáha kultivovať a pestovať medziľudské vzťahy.
Spôsob hry sa mení v súvislosti s vekom dieťaťa. Nasledujúcich šesť typov hry pri svojom výskumevypozorovala americká sociologička Mildred Partenová ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia. Aj keď sa svet okolo nás od tej doby zmenil, deti sa dodnes hrajú práve týmito spôsobmi.
Viac sa dočítate na
ZDROJ: www.eduworld.sk